„Sekulárne inštitúty (…) sú cirkevne schválenou formou pravého a úplného zachovávania evanjeliových rád vo svete.“ (Perfectae caritatis, 11)
„Vaša ČISTOTA hovorí svetu, že možno milovať nezištne a nevyčerpateľne, čím sa možno podobať Božskému Srdcu a že sa možno radostne venovať všetkým bez pripútavania sa na niekoho, prejavujúc starostlivosť predovšetkým opusteným“ (Pavol VI.)
Z Konštitúcií INMC:
Evanjeliovú radu čistoty členky inštitútu chápu ako bezženstvo pre nebeské kráľovstvo (porov. Mt 19, 12) a panenstvo chápu ako prejav snúbeneckej lásky ku Kristovi Vykupiteľovi. Prijímajú ju ako mimoriadny dar milosti, ktorý osobitným spôsobom dáva ľudskému srdcu slobodu, aby sa viac rozhorelo láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom. Týmto spôsobom sa stávajú znamením predpovedajúcim plnosť Božieho kráľovstva, ktoré približujú v podmienkach časnosti a určitým spôsobom ho sprítomňujú uprostred sveta. Členky pri uskutočňovaní rady čistoty majú za vzor nepoškvrnené a výlučné odovzdanie sa Márie Kristovi Ženíchovi.
„Vaša CHUDOBA hovorí svetu, že možno žiť medzi časnými dobrami a možno užívať prostriedky civilizácie a pokroku bez toho, že by sme sa stali ich otrokmi“ (Pavol VI.)
Z Konštitúcií INMC:
Evanjeliová rada chudoby znamená pre členky inštitútu výzvu k úplnému spoliehaniu sa na Božiu prozreteľnosť v duchu Reči na vrchu a k nasledovaniu Krista, ktorý, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa jeho chudobou obohatili (porov. 2 Kor 8, 9).
„Vaša POSLUŠNOSŤ hovorí svetu, že možno byť šťastnými, a byť pritom stále disponibilní pre Božiu vôľu, vyplývajúcu z každodenného života, zo znamení čias a z požiadaviek spásy dnešného sveta“ (Pavol VI.)
Z Konštitúcií INMC:
Členky inštitútu sa zaväzujú dodržiavať evanjeliovú radu poslušnosti úplným obetovaním svojej vôle Bohu, prinesením seba ako obety, a tým sa navždy a isto zjednocujú so spasiteľnou Božou vôľou. Nasledujú poslušnosť Krista, ktorý „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2, 6 – 8). Prijatie a uskutočňovanie rady poslušnosti „je osobitným prejavom slobody, tak ako konečným vyjadrením Kristovej slobody bola jeho poslušnosť až na smrť“.